Na svete existuje súťaž, ktorej sa nedobrovoľne zúčastníte, keď otehotniete.
Súťaž o najlepšiu matku.
Začína sa to už počatím, niekedy dokonca už pred.
Ješ správne? Máš dosť pohybu? Ale nie príliš veľa? Máš dobré doplnky výživy? Musíš robiť toto toto a toto, ale za žiadnych okolností nesmieš tamto. Ak náhodou áno, dostaneš nálepku: Zlá mama.
Z matiek sa stávajú nedobrovoľne superženy, ktoré chodia do práce, starajú sa o rodinu, upratujú, varia, robia s deťmi super hry, nikdy na nič nezabudnú, nikdy nechodia neskoro. Vždy sú pekne upravené. Zásadne koja. Ani len paradajky v bagete im neutekajú zo strany na stranu.
A potom sa prebudíte pôrodom zo sna a zrazu vaše dieťa nespí ako z knižky. Plače. Stále. Zakaždým pre niečo nové a vždy keď mu konečne porozumiete, všetko sa to zmení. Do toho vám milé maminky na fórach povedia, že keď máte cisársky rez, mali ste to jednoduché a je to ako keby ste ani nerodili. Čo je jednoduché na tom, že ste prekonali riadnu brušnú operáciu a vaše vnútorné orgány od maternice po črevá uzreli svetlo sveta a v jednom okamihu zakričali: Hello world!?
Do toho ste často sama doma, ideálne vonku ešte leje, alebo len nemáte už energiu ísť von. Po 85ty-krát si robíte kura s ryžou, ktoré zásadne jete studené, ale nie preto, že by vám tak chutilo viac. Vyhojdávate odušu. Hojdací biceps konkuruje fitnesákovi odvedľa.
Jedna výčitka striedala druhú. Z úst cudzích, aj z tých vašich. Ako to nezvládate. Veľká láska stále neprichádza.
A to ja som jedna z tých šťastných. Mne stačilo sa iba poriadne najesť a vyspať, aby som bola úplne v poriadku.
Do roly matky sa nemusíme vžiť hneď.
Po pôrode žene nová rola pribudne a nie, že sa po ňom roly zredukujú už len na jednu, a to materskú.
Je nie som ani zďaleka perfektná a ani takou nechcem byť. Raz som zavrela do skrine na opačnej strane bytu, lebo ten plač som už nedávala. A moje biele tričko vždy ochutná aspoň jednu paradajku z bagety.
Novým „trendom“ je vyhovieť svojim deťom vo všetkých ich potrebách a kompletne ignorovať na svoje a ak vás serie ich plač, je to pre nejakú vašu traumu čo si nesiete z detstva.
Zdá sa, že všetci vedia vychovávať vaše dieťa, iba vy nie.
Pri tom každá bežná matka by mala dostať medailu, že to dieťa vôbec udrží nažive, čo pri niektorých dobrodruhoch vôbec nie je také jednoduché ako sa zdá na prvý pohľad. Perfektní rodičia existujú, ale ešte nemajú deti.
Moje dieťa je niekedy anjel a niekedy je tá osoba, na ktorú mysleli vo výroku: „Ži tak, že keď budeš ráno vstávať Diabol povie: „F&€Đ, ona už je hore.“ Alebo reinkarnovaný pavián, ktorý na mňa výska, ale na hračky hovorí milučko a potichu. A fakt nie je v mojich silách narvať jej do úst kaučukovú žirafu a hračkárske kľúče naraz a tak jej vyhovieť, aby neplakala.
Teraz si tu tak sedím, mám chvíľku pre seba, píšem vám tieto riadky a naozaj dúfam, že titul Zlá mama chodí aj s tričkom. Ideálne čiernej farby – na ňom vidno najmenej fľakov. A mám v paži. Lebo som si uvedomila jednu vec: každý z nás má nejakú menšiu „traumu“ z detstva. Niečo, čo sme si želali, aby naši rodičia spravili inak. Ale oni sú rovnako ľudia ako my. A tak som si dovolila robiť aj ja chyby. A život je odvtedy oveľa ľahší, veselší a nátlak už tak nevnímam.
A ak mi dovolíte dať vám jednu naozaj životnú radu do materstva bude to: kto zaváha, ten sa nenažerie.